The Curse 7.kapitola
Ráno som sa prekvapujúco zobudila sama. Do izby mi presvitalo slnečné svetlo a zohrievalo moje skrehnuté telo. Posadila som sa a pretrela si oči. Roztiahla som záclony a oči sa mi rozžiarili. Vonku bolo všetko pokryté bielou pokrývkou, zo striech viseli cencúle a námraza mi ozdobila okno. Rýchlo som sa prezliekla do školskej uniformy a zbehla som dolu.
„Videli ste, čo je vonku?“ spýtala som sa nadšene a Jamieho moje nadšenie zjavne chytilo.
„Sneh!“ prikývol a ostatné decká sa na mňa usmiali.
„Takže dnes bude snehová vojna!“ vyhlásil Luk a mňa striaslo.
Moja nálada poklesla a stiahla som sa do úzadia.
„Toto vynechám,“ povedala som napokon a všetci sa rozosmiali.
Vtedy som si však všimla, že po zemi sú porozhadzované tie isté fotky, ktoré sme si pozerali včera.
„Čo to má znamenať?“ spýtala som sa trochu zmetene, no chalani sa na mňa len usmiali.
„Vy ste sa hrabali v našich fotkách a tak máme právo urobiť to isté. Mimochodom Alex. Keď si bola malá, vyzerala si lepšie,“ rýpol Luk a ja som sa zasmiala.
„Tak ospravedlň moju nedokonalosť,“ pohodila som vlasmi a všetci sme sa zasmiali.
Odľahlo mi. Berú ma presne tak ako predtým.
„Hej Alex. Našiel som fotku z nášho rande. Pamätáš?“ spýtal sa Toby a ukázal mi fotku.
Zasmiala som sa.
„Veľmi dobre si to pamätám. A bola to riadna sranda,“ povedala som a skoro všetci sa na nás udivene pozerali.
„Leo?“ spýtal sa Jamie opatrne, „vedel si, že boli na rande?“
„Áno vedel,“ povedal nezaujato, no zdalo sa mi, že sa usmieva.
Pamätala som si aj to, čo nasledovalo potom, no nechcela som to rozoberať.
„A ako prebiehalo vaše rande?“ spýtala sa Nela, podľa všetkého dosť naštvaná.
„Vlastne sme ani nevedeli čo sa na takom rande robí,“ spomínala som si s úsmevom.
„Boli sme na pláži a opekali sme si tam kraby,“ zasmial sa Toby.
„A potom si ma zaviedol hlboko do lesa a ukázal mi nádherné miesto,“ dokončila som.
„Hlboko v lese?“ začudovala sa Amanda a ja som len prikývla.
„Čo za miesto?“ spýtala sa Nela dosť vytočene.
„Bolo to jazero. Uprostred lesa bola čistinka s pár stromami a s krásnym čistým jazierkom uprostred. Bolo to magické,“ usmiala som sa na Tobyho.
„Aj táto fotka vznikla tam,“ povedal a ukázal fotku ostatným.
Fotka bola krásna. Slnko presvitalo cez oblaky a dopadalo na jazierko, od ktorého sa slnečné lúče odrážali a osvetľovali tak celú scenériu. V strede som bola ja s Tobym a robili sme si navzájom rožky. Bavili sme sa a to bolo podstatné. Vtedy som Tobyho naozaj spoznala. Dozvedela som sa, že sa už ako malý rád túlal a objavoval svet. Do hlbokého lesa vstúpil už ako škôlkar a to ma na ňom fascinovalo.
„Musíme si to niekedy zopakovať,“ navrhla som a Toby sa usmial.
„S radosťou. Ale myslím, že rande dnes by vyzeralo trochu inak,“ zasmial sa Toby a všetci ostatní sme sa pridali.
Našu debatu ukončila Nikol, keď nás zavolala na raňajky. Vošli sme do jedálne a jedli, zatiaľ čo nám ostatní dávali otázky ohľadne priebehu nášho ´rande´. Nelu vytáčala myšlienka, že sa Toby vôbec opovážil pozvať ma von, no upokojila som ju tým, že to bola nutnosť. Podrobnosti som si však odpustila. Po raňajkách (ktoré boli mimoriadne chutné) sme sa pustili do zdobenia vianočného stromčeka. Kelly pustila vianočné koledy na plné pecky, a tak sa nám pracovalo oveľa lepšie. Vlastne sme sa pri tom dosť zabavili. Ovešiavali sme sa ozdobami a zviazali sme Charlieho modrou ozdobnou reťazou. Nakoniec sme na stromček povešali aj najvydarenejšie fotky z tej hromady na zemi a musím uznať, že aj keď to bola riadna fuška, s výsledkom sme boli spokojní všetci.
„Dobrá práca ľudia,“ skonštatovala Vanesa a všetci sme si víťazoslávne tľapli.
„Ešte nikdy som neozdobovala taký obrovský stromček,“ pozerala na neho Kim a aj ja som sa musela pridať.
„Tento rok sa dodávatelia posnažili,“ pridala sa Viky a uznanlivo kývala hlavou.
„Bola to drina, ale stojí to zato,“ skonštatoval aj Tonny a unavene si vzdychol.
„Pravda. Ale mňa ešte stále láka tá snehová vojna,“ povedal Jamie a chalanom sa zaiskrilo v očiach.
„Tak to v žiadnom prípade,“ začala som okamžite protestovať, no nijako to nepomohlo.
O malú chvíľu som sa ocitla v obrovskej kope snehu iba v tenkom svetríku a papučiach so snehom skoro všade. Hneď ako som bola schopná vyhrabať sa zo záveju, ušla som do tepla internátu a bežala som sa prezliecť. Tak toto Jamiemu nedarujem. Trochu som sa zohriala a navliekla na seba tie najteplejšie veci aké som našla. Cítila som sa ako Eskimák, no ako sa hovorí....pomsta bude sladká. Vybehla som von a vzala prvý sneh, ktorý som našla. Sformovala som ho do gule a zozadu sa pomaly priblížila k Jamiemu.
„Tu máš!“ vykríkla som a hodila do neho guľu.
Jamie sa nestihol uhnúť a schytal presný zásah.
„Lex!“ vykríkol prekvapene a okamžite si bral do rúk sneh.
Ja som však už mala nachystanú ďalšiu guľu. Nezaváhala som ani na minútu. Bez milosti som ju do neho hodila, no tentokrát sa zručne uhol. Moja guľa však trafila Lea rovno do hlavy. Jamie sa nemohol prestať smiať na vygúlenom výraze, ktorý Leo nahodil.
„Tak toto ti neprejde,“ povedal mi Leo, keď sa spamätal a rozbehol sa ku mne.
„Ale to nebolo schválne!“ obraňovala som sa a utekala som preč.
„To je jedno! Vyhlásila si nám vojnu!“ začula som jeho hlas, ktorý sa veľmi rýchlo približoval.
Zrazu ma len držal okolo pása a prehodil si ma cez plece.
„Pusti ma!“ mykala som sa so smiechom, no nič nepomáhalo.
„Nechaj moju Alex na pokoji!“ začula som a zrazu sme sa všetci rútili k zemi.
Nela mi pribehla na pomoc a zhodila ho na zem spolu so mnou. Všetci sme sa začali smiať, no s Nelou sme si perfektne rozumeli. Hádzali sme po ňom kopy snehu a smiali sme sa na jeho chabých pokusoch vrátiť nám to.
„Tak fajn!“ vykríkol po chvíli, „vzdávam sa!“
S Nelou sme si tľapli, no vtedy ma prekvapil Toby, ktorý po mne hodil snehovú guľu. Keď sa však na neho vrhli Kim s Lucy, aj on po chvíli kapituloval. Ostatní chalani už ležali na zemi pod kopou snehu a to znamenalo jednoznačné víťazstvo dievčat. Smiala som sa na tom, ako Nela okamžite pribehla na pomoc dievčatám, keď sa snažili zahrabať Tobyho do snehu, alebo ako sa Jamie bezmocne mykal na zemi, zatiaľ čo na neho Robin a Kelly hádzali kopy snehu.
„Budeš na mne ešte dlho sedieť?“ ozval sa zo zeme Leo a ja som sa zasmiala.
„To závisí od toho či nám ešte budeš robiť snehové problémy,“ objasnila som mu a hodila na neho ďalšiu hrsť snehu.
„Je mi zima,“ zasmial sa a ja som sa pridala.
„Neodpovedal si.“
„Fajn. Nebudem robiť problémy. Len ma už konečne vyhrab,“ hovoril stále s pobavením v hlase.
„Tak fajn. Ale varujem ťa. Ak nás podrazíš, budeš si želať, aby si sa nikdy nenarodil.“
Dosť som sa na tom bavila a naschvál som otáľala s vyhrabávaním Lea.
„To má byť pomsta za všetky tie kázne?“ spýtal sa, keď som bola už asi v polovici.
„Môžeš to brať aj takto,“ zasmiala som sa a dovyhrabávala som ho.
Dnu sme šli ako poslední. Cítila som, že mám úplne skrehnuté ruky a tak mi ich Leo schoval do svojej bundy, čo som ocenila. Keď sme vošli dnu, v krbe bol rozložený oheň a všetci boli uložení okolo neho. Odložili sme si bundy a striasli sme zo seba aj posledné zvyšky snehu. Chcela som sa rozbehnúť rovno ku krbu, no Leo ma zadržal.
„Čo sa deje?“ spýtala som sa keď som sa za ním obzrela.
„Len som chcel...chýbajú mi naše staré časy. Spoločne strávený čas. Chcel som, aby sme boli chvíľku spolu,“ povedal a usmial sa na mňa.
Vedela som, čo tým myslel. V detstve sa o mňa staral a aj keď sme si boli prakticky cudzí, bol ako môj brat. Usmiala som sa na neho a prikývla som. Objal ma okolo pliec a ku krbu sme šli spolu. Sadli sme si a opreli sme sa o jednu z pohoviek čo najbližšie ku krbu. Moje skrehnuté prsty sa túžili dostať bližšie, no udržala som svoje telo na mieste. Leo sa na mňa usmial a vzal mi ruky do dlaní. Dýchal mi na nich a trel mi ich. Zohrieval mi ruky a na tvári sa mu zjavil úsmev. Zapýrila som sa.
„Toto si mi zvykol robiť ako malej,“ spomenula som si. On len prikývol a ďalej sa usmieval.
Ruky mi však hriať neprestal. Nikto si nás nevšímal. Všetci rozoberali dnešnú snehovú vojnu a potupnú porážku chlapcov.
„To len preto, že vás je viac!“ obraňoval sa Jamie a všetci sa rozosmiali.
„Ale veď hovorím pravdu!“ hovoril už zúfalým hlasom.
„Samozrejme, že to bolo preto,“ povedala som milo a Jamie sa na mňa usmial.
Prišiel si sadnúť ku mne a oprel sa o mňa. Vytrhla som si ruky od Lea, aby som ho mohla objať, no Leo trval aspoň na jednej ruke. Po chvíli som cítila, že Jamie pravidelne dýcha a že zaspal. Tá snehová vojna ho musela riadne vyšťaviť.
„Vieš Leo, keby si sa nebabral s Alex, mohli sme vyhrať,“ povedal Edy po chvíli.
Vlastne to zaujalo aj mňa. Lea som nikdy v ničom neporazila. Tak prečo teraz? Lebo bola so mnou Nela? To nie. Hravo by nás zvládol obe. Tak prečo sa nechal takto zahanbiť a spôsobil tak potupu všetkých chalanov v triede? Nedávalo to zmysel. Odpoveď sme sa však vôbec nedozvedeli. Leo sa len lišiacky usmial a nechal nás v pomykove. Deckám sa pomaly zatvárali oči a tak sme ich nechali trochu si oddýchnuť na pohovkách v salóne a my sme sa pustili do vážnejších tém.
„Tak fajn decká. Bude to znieť čudne ale nedokázal som mamu presvedčiť, aby zrušila silvestrovský ples,“ povedal nám Toby, keď sme sa presunuli do kuchyne, aby sme decká nebudili.
„To nemyslíš vážne,“ povedala Cleo a chytila sa za hlavu.
„Sme v háji,“ dokončila Kelly a René len jednoducho prikývol.
„Tak čo urobíme? Nemôžeme deti na Silvestra predsa vyhnať preč,“ skonštatoval Edy a aspoň na tom sme sa všetci zhodli.
„Schováme ich?“ navrhol Tonny a v tej chvíli sa na neho obrátili všetky nahnevané tváre v miestnosti.
Tonny sa okamžite stiahol.
„Bol to len nápad.“
„Ale blbý,“ povedala Nina a všetci sme sa zasmiali.
„Niekto ešte nejaké plány?“ spýtala sa Cleo, no nikto sa neozval.
Leo si vzdychol a tým upútal našu pozornosť.
„Nejaký plán?“ vyzvedala Viky a Leo len pokrčil plecami.
„Dosť riskantný,“ povedal napokon.
„Ako to myslíš?“ Viky vystriedal s otázkou Luk, no Leo sa nenechal rozhodiť.
Predsa len sú to dvojičky.
„Môžeme ich ukázať,“ povedal a jeho pohľad na vec sa stretol s nepochopením.
„Ako to myslíš?“ vyťahovala som z neho nápad ako z chlpatej deky.
„No...nás si dokonale omotali okolo prsta. Ak ich pekne oblečieme a budú takí rozkošní ako doteraz....nevidím problém v tom, aby boli na večierku s nami.“
Všetci sme onemeli. Spracúvali sme jeho úvahy, no mne skôr prešiel mráz po chrbte. Ukázať Jamieho spoločnosti? Nemožné.
„Myslím, že môžem oficiálne vyhlásiť, že si sa zbláznil,“ povedala som po chvíli, no nikto ma nepodporil.
„Vlastne...jeho riešenie má logiku,“ povedala Nela s ospravedlňujúcim pohľadom.
No super. Opustí ma keď ju najviac potrebujem. Poobzerala som sa po tvárach v miestnosti. To snáď nie je možné. Oni si vážne myslia, že sa decká budú vedieť správať v takejto spoločnosti? Vzdychla som si.
„Je to na vaše riziko,“ povedala som a všetci sa na mňa usmiali.
Ako len toto vysvetlím Jamiemu? Obliecť ho do smokingu bude výzva.
„Tak fajn. Keď už sme dohodli toto, musíme sa rozdeliť do párov,“ povedal Leo a všetci sa usmiali.
„Myslím, že tradičné delenie bude stačiť,“ povedala Viky a všetci sme prikývli.
„Takže si to zopakujme,“ povedal Leo a poobzeral sa po miestnosti.
„Ja budem s Robin,“ ozval sa Tonny ako prvý a Robin len prikývla.
„Ja si beriem Dustina,“ povedala Nina s hlbokým povzdychom, načo sme sa všetci zasmiali.
„Dustin, prosím, žiadne fóry. OK?“ povedal René a Dustin sa zamračil.
„Prečo? Mal som prichystaných pár fakt dobrých vtipov,“ povedal urazene, načo sme sa znova rozosmiali.
„Ja pozývam Kelly,“ prehovoril nakoniec Edy, aby sme sa vrátili k téme.
Kelly polichotene prikývla, načo som sa veľavýznamne usmiala. Kelly mi naznačila, aby som to teraz nerozoberala, no sľúbila som si, že sa o tom porozprávame neskôr.
„Ja mám na krku Tobyho,“ vzdychla si Nela, načo sme sa všetci zasmiali.
„Môj partner je René,“ vyhlásila Cleo a tým dávala jasne najavo, že žiadne zmeny nepríjma.
„Ja som so sestrou,“ usmial sa Luk a Viky mu prikývla.
„A ja budem plniť reprezentačnú funkciu spolu s Leom,“ usmiala som sa na neho a on mi úsmev opätoval.
„Takže páry sú dohodnuté,“ povedal napokon Leo.
Dal nám ešte pár pokynov a rozdelil, kto sa o čo postará. Ja s Leom máme zaobstarať program. Žiadny problém. Leo má organizovanie v génoch. To už pokladám za vyriešené. Luk s Viky sa postarajú o hudbu, keďže ich rodičia o tom vedia svoje. René a Cleo majú pozvánky, Toby a Nela potvrdenia zo školy, Edy a Kelly výzdobu, Nina a Dustin jedálniček a Robin s Tonnym mali na starosti decká. Všetko bolo rozdelené a tak nás Nikol vyhodila z kuchyne s tým, že musí variť večeru. Obed sa nám akosi nepodarilo stihnúť pri všetkých tých radovánkach a tak som sa na večeru už naozaj tešila. Keď sme vychádzali z kuchyne, nenápadne sa ku mne prikradol Leo.
„Alex. Zajtra po teba pošlem auto a šofér ťa vezme do krajčírstva. Musíme ti dať ušiť šaty,“ zašepkal mi do ucha a ja som sa zamračila.
„Mám dosť šiat,“ ohradila som sa, no Leov výraz nepripúšťal žiadne kompromisy.
Tak som si len porazenecky vzdychla a podrobila sa jeho vôli. Všetci sme prišli do salónu a naše pohľady upútal náš vianočný stromček.
„Tak toto nepôjde,“ povedal Edy pri pohľade naň a všetci sme len prikývli.
„Čo urobíme?“ spýtala sa Nina a všetci sme sa zamysleli nad riešením.
„Prezdobíme ho?“ navrhol René a stretol sa s odporom.
„Ranilo by to deti,“ povedala Nela a krútila pri tom hlavou.
„A nemôžeme stromček ani vymeniť, keďže sme sa dohodli, že decká budú na oslave,“ poznamenal Dustin, na čom sme sa všetci zhodli.
„Neviem, prečo z toho robíte takú vedu,“ povedal Leo s potmehúdskym úsmevom a všetci sme sa oduli.
„Keď ťa už toto nerozruší, tak čo do pekla áno!?“ vyskočila Nela a všetci sme sa uchechtli.
„Jednoducho presťahujeme ples a necháme dizajnérov vyzdobiť druhý stromček,“ povedal Leo a všetci sa nad tým zamysleli.
„Dáva to zmysel,“ privolila som a usmiala som sa na neho.
Mala som pravdu. Organizovanie je jeho silná stránka.
„Tak fajn. Ja sa postarám o priestory,“ skonštatoval Leo a všetci sme prikývli.
Posadali sme si na zem okolo pohoviek, na ktorých vylihovali decká a preberali sme podrobnosti. SC si nemôže dovoliť žiadne preklepy. Kým sme boli zabraný do rozhovoru, decká sa prebrali.
„O čom je reč?“ vyzvedala Vanesa, keď pochopila, že rozhovoru neporozumie.
„Chystá sa silvestrovský ples. A my ho organizujeme,“ objasnila im Viky a milo sa na nich usmiala.
„Takže budeme na Silvestra samy?“ zľakla sa Lucy a my sme sa rozosmiali.
„To v žiadnom prípade,“ povedala Cleo.
„Vy idete, samozrejme, s nami,“ dokončila Kelly a všetci sa usmiali.
„Ale neviem, či je to to najšťastnejšie riešenie,“ vzdychla som si a decká sa na mňa zamračili.
„Ty s nami nechceš byť na Silvestra?“ skonštatoval Jamie a zatváril sa mierne urazene.
„To nie je ten problém,“ upokojila som ho, „problém bude navliecť vás do smokingu,“ pozrela som na Jamieho a Charlieho.
„Smoking?“ obaja vyvalili oči a celá SC sa rozosmiala.
„Nebude to taký zábavný ples aký si asi predstavuješ,“ objasnil mu Tonny, „bude tam veľa vážených ľudí a tak sa treba aj náležite obliecť.“
„Myslím, že s dievčatami nebude problém,“ zasmiala sa Robin.
„Chalani budú iná káva,“ pridal sa aj Luk a ja som s ním súhlasila.
„Ty sa tiež budeš musieť takto vyobliekať?“ zisťoval si Jamie a ja som len prevrátila očami a prikývla som.
„Tak to mi stojí za jeden deň v obleku,“ skonštatoval a celá SC vybuchla v smiechu.
„Ja s Tonnym vás po Vianociach vezmeme do obchodu a vyberieme vám nejaké šaty,“ usmiala sa Robin a decká len prikývli a opätovali jej úsmev.
„To som teda zvedavá ako to dopadne,“ prehodila som ľahostajne a Luk sa na mne zasmial.
Po chvíli ticha prehovorila Amanda.
„A kto bude tvojim partnerom, Alex?“
„Leo,“ odpovedala za mňa Nela a hodila na mňa veľavýznamný pohľad.
„Vážne?“ spýtal sa ma Jamie a ja som len s úsmevom prikývla.
„Je to moja povinnosť. Leo je na škole prvý a tak musí školu prezentovať v najlepšom svetle. Ja som najlepšie dievča a tiež som aj druhá. Dáva to tak zmysel.“
„Robíš to len z donútenia?“ spýtala sa Kim, akoby mi neverila ani slovo.
„Nikto ma nenúti,“ zasmiala som sa, „ale je to tak najlepšie pre SC.“
Po diskusii o partneroch v SC nás prerušila Nikol s tým, že večera je už na stole. Všetci sme sa teda pobrali do jedálne a poslušne sme zjedli všetko, čo nám Nikol na stôl položila. Decká sa nás pýtali na podrobnosti a históriu plesu a my sme im na všetko pravdivo odpovedali. Po večeri sa začali pýtať aj na SC.
„Tak v čom ste vlastne takí odlišní od ostatných tried?“ spýtala sa Lucy a tým prekvapila nejedného z nás.
„Vo všetkom,“ odpovedal Leo, akoby tú otázku čakal, „nás internát, spôsoby, dokonca aj štýl vyučovania.“
„Štýl vyučovania?“ zopakovala Vanesa tónom ktorý naznačoval, že nechápe.
„Nemáme normálne vyučovanie,“ prezradila Robin, „my máme skôr samoštudíjny spôsob výučby.“
„Samoštúdium?“ opakovala Lucy.
„Presne tak. Na začiatku roka dostaneme od profesorov pokyny. Povedia nám, aké okruhy učiva si máme preštudovať a čo všetko budú od nás na teste žiadať,“ vysvetľovala Cleo.
„Potom si to máme samy naštudovať a budeme z toho písať test. Ak prejdeš, ostávaš v SC,“ pokračoval Tonny.
„Samozrejme, máme šancu stretnúť sa s profesormi a opýtať sa ich ak nám nie je niečo jasné, ale...“ zamyslela sa Nina.
„Ale?“ vyzvedal Charlie.
„Zatiaľ to nikto neurobil,“ usmiala som sa na decká.
Decká nad nami len pokrútili hlavami a všetci sme sa rozosmiali.
„Preto tráviš toľko času v knižnici,“ vydedukoval Jamie a ja som len prikývla, „nikdy mi to nedávalo zmysel.“
„Vieš,“ povedala som mu, „dostať sa do SC nie je také ťažké ako by sa zdalo. Ostať tu už ťažké je.“
„Ostatné triedy sú rozdelené podľa známok do tried od A až po F, pričom A je najlepšia,“ vysvetľovala Viky, „a každý z A triedy, ktorý napíše test na viac bodov ako člen z SC sa stáva študentom SC a pritom do A triedy posunie posledného z SC.“
„Takže som stále ohrozený,“ zasmial sa Tonny a my sme sa pridali.
„Neviem, čo je na tom také smiešne,“ povedal nahnevane Charlie, „ak by sa niekomu podarilo napísať test lepšie, vaša rodina by sa rozpadla.“
„O to sa nemusíš báť,“ povedal Tonny a ľahostajne pohodil rukou.
„Rozdiel medzi Tonnym a prvým z A triedy je ohromný,“ hovorila s úsmevom Kelly.
„Sme neohrození,“ zasmiala som sa a ostatní sa pridali.
„To je fajn,“ povedal Jamie po chvíli.
Teraz sme sa nechápavo pozerali my a Jamie sa zasmial.
„To, že ste tu tak spolu.“
Usmiali sme sa naňho a potom aj na seba. Až vtedy som si uvedomila, aká som vďačná za svoju rodinu a domov. Za miesto, kde môžem žiť v pokoji bez toho, aby mi hrozilo nejaké nebezpečenstvo a mám všetkých ľudí, ktorí sú mi drahí. Vstali sme od stola a presunuli sme sa do salónu. Ja som už aj tak vedela čo ma čaká, a tak som si len vzdychla a poslušne si sadla na pohovku. Všetci si posadali okolo mňa a boli pripravení počúvať.
„Takže, Ruby rástla...“
Dedina ňou opovrhovala, no Elliot a mudrc boli ľudia, na ktorých jej záležalo. Starali sa o ňu, keď bola malinká, vychovávali ju a naučili pokore a ľudskosti. Keď Ruby rástla, rástla do krásy. Keď mala desať rokov, bola to najroztomilejšie dieťa v dedine, no aj tak sa jej všetci vyhýbali. Elliot ju posielal do školy, kde na ňu dohliadal mudrc, ktorý tam bol učiteľom. Ruby bola na svoje vek veľmi múdra. Vynikala vo všetkých predmetoch. Bola obľúbená a deti v škole ju mali radi, no keď vyšli zo školy, rodičia ich od nej odtrhávali a napomínali ich, aby sa od nej držali ďalej. Toto všetko robilo Ruby veľmi smutnou. Stávalo sa, že preplakala aj celú cestu domov, no pred ich novou chalúpkou sa zastavila a utrela si slzy. Nechcela raniť Elliota tak predstierala, že je šťastná. Domov vždy prišla s úsmevom na tvári a ochotne pomáhala so všetkým v domácnosti. Chodila s Elliotom na pole, kde mohla slobodne využívať svoju moc. Vnášala do pôdy živiny, pri povodniach vysušovala pôdu a to robilo z Elliotovho poľa najúrodnejšiu pôdu v celom šírom kraji. Ponúkali mu za ňu nemalé sumy, no Elliot to odmietal. Nie preto, žeby mal mať neúrodnejšiu pôdu lebo vedel, že kdekoľvek je Ruby, tam je dobrá pôda, ale nechcel takto okrádať ľudí. Keby na pôde prestala pracovať Ruby, stratila by všetky svoje živiny a o rok by bola úplne bezcenná. Ruby si žila vlastný život spolu s Elliotom a mudrcom. Prešlo štrnásť rokov, odkedy bol Inu uväznený v tele Ruby, keď sa polovica jej sveta zrútila. Mudrc dediny skonal. Bol už veľmi starý, no predsa bol pre Ruby nenahraditeľný. Tým sa všetko zmenilo. Už ju nemal kto brániť pred hrozbami dedinčanov. V škole zastúpil jeho miesto nový mudrc dediny, ktorý od nej odháňal deti aj počas školy a tak ostala úplne sama. Cez obedňajšiu prestávku jej v kuchyni už nedávali jedlo. Stalo sa už pravidlom, že ostávala sedieť v školskom parku pod veľkým javorom a plakala. Občas sa stalo, že učitelia boli takí zabraný do rozhovoru, že si nevšimli ako sa k nej prešmyklo pár detí a dávali jej kúsky svojho obeda, čo pre ňu schovali. Ruby sa im zakaždým milo poďakovala a usmiala sa. Občas pri nej aj ostali, aby sa porozprávali. Dostali však trest, ktorý ale neľutovali. Ruby ich mala veľmi rada. Za ich konanie a aj zato, že sa snažili ju spoznať. Jedno dievča si tam však obľúbila najväčšmi. Volala sa Jane. Do dediny sa prisťahovala len nedávno. Bola veľmi bledá a mala čudné oči, no bola nesmierne milá a každý si ju hneď obľúbil. Najviac času však trávila s Ruby pod veľkým javorom.
„Takže preto si sem prišla? Lebo tvoji rodičia stratili prácu?“ spýtala sa Ruby a Jane len prikývla.
„A toto mesto je pre nás úplne vhodné,“ povedala s úsmevom.
„To som rada. Dúfam, že ostaneš.“
Obe dievčatá si veľmi rozumeli. Napriek námietkam si sadla do lavice k Ruby a nedovolila, aby ju presvedčili. Jane bola tiež veľmi krásna. S Ruby v dedine vynikali. Keď šli na trh kúpiť nejaké potraviny, šantili, skákali a smiali sa tak, že tým upútali pozornosť aj slepého. Rubyne dlhé lesklé vlasy na svetle žiarili ako rubíny a Janeine dlhé vlasy sa leskli ako havranie perá. Obe nosili krásne dlhé šaty a veľakrát aj rovnaké. Mysleli by ste si o nich, že sú dvojičky, no výzorovo to tak vôbec nebolo. Ruby a Jane boli nerozlučné. Kam sa pohla jedna, pohla sa aj druhá. Ľudia však Jane znenávideli a to preto, že sa stýkala s Ruby.
„Neviem, či by sme sa mali ďalej kamarátiť,“ začala raz Ruby pod javorom.
„Nechceš sa so mnou kamarátiť?“ spýtala sa Jane smutno, no Ruby rýchlo pokývala hlavou.
„Tak to nie je! Mám ťa veľmi rada, ale aj dedina by ťa mala rada, keby sme neboli spolu,“ povedala a sklonila hlavu očakávajúc, že sa Jane zdvihne a nechá ju samu.
„Mne nikto nebude hovoriť s kým sa mám kamarátiť,“ povedala Jane a usmiala sa na Ruby, „je to moja vlastná voľba a tak ma pohľady v dedine nezaujímajú. Si to najlepšie dievča v okolí a ja viem, že som si vybrala dobre.“
Ruby sa na Jane milo usmiala. Takúto odpoveď vážne nečakala, no bola rada, že sa s Jane neprestanú kamarátiť.
„Tak prečo vlastne sa k tebe takto správajú?“ spýtala sa po chvíľke ticha.
Ruby sa zarazila a pozrela jej do očí. Po chvíľke premýšľania pokrčila plecami.
„Ja vlastne ani neviem. Správajú sa tak ku mne už odjakživa,“ povedala a usmiala sa.
„To predsa nedáva zmysel,“ pokrútila hlavou Jane.
„No, pýtala som sa na to Elliota a povedal, že je to pre toto.“
Ruby si vytiahla tričko nad brucho, no nič tam nebolo. Potom zavrela oči a akoby sa na niečo veľmi sústredila. Na bruchu sa jej zrazu zjavilo znamenie. Kruh pripomínajúci slnko, v ktorom bola hlava psa.
„Woow! Veď to je úžasné!“ povedala Jane keď si prezrela znamenie.
Ruby sa zapýrila a stiahla si tričko.
„To nie je len obyčajné znamenie,“ povedala.
„Tak čo potom?“
„Hovorí sa, že túto dedinu terorizoval hrozný démon. A ani najlepší čarodejníci ho nemohli poraziť. Vraj ma chcel zabiť, no nikto nevie prečo. Teda aspoň tí, ktorých som sa pýtala. A vraj ho najlepší bojovník uzamkol do mňa. Čo znamená, že mám jeho silu,“ oznamovala nezaujato.
„Takže ty nie si obyčajný človek?“ spýtala sa Jane a akoby sa tešila na odpoveď.
Ruby len záporne pokrútila hlavou a Jane sa oslňujúco usmiala.
„To je super! Ani ja nie!“ zvýskla a Ruby sa zarazila.
„Čo tým myslíš?“ spýtala sa.
„Ani ja nie som človek,“ povedala a usmiala sa.
„Aj ty máš v sebe démona?“
Jane sa zasmiala.
„Nie. Ja som taká už od narodenia. Po škole ti to ukážem.“
Ruby prikývla a už sa nevedela dočkať toho, čo bude po škole. Nezáležalo na tom, čo Jane je. Hlavné je že jej dôveruje natoľko, že jej to ukáže. Ako naschvál sa vyučovanie veľmi tiahlo. Keď sa však skončilo, obe rozrušene vybehli zo školy a Jane ju zatiahla na kraj mesta.
„Tak fajn. Tu nás nikto neuvidí.“
Jane zavrela oči a Ruby sa na ňu pozorne pozerala, aby zachytila každú zmenu jej tela. Jej postava sa začala formovať. Už to nebolo telo dieťaťa, ale dospelého človeka. Črty tváre sa zaostrovali a vyrástla do výšky dospelého človeka. Keď sa to skončilo, otvorila oči. Boli podfarbené červenou farbou a z úst jej vyčnievali tesáky. Usmiala sa.
„Toto som ja,“ povedala Jane dospeláckym hlasom, „upír.“
Ruby sa usmiala.
„To bolo úžasné!“ povedala a usmiala sa na Jane.
Jane sa na ňu usmiala ešte širšie a vydýchla si.
„Myslela som si, že ujdeš,“ povedala.
„Prečo by som mala utekať?“ spýtala sa nechápavo.
„Lebo som upír. Väčšina ľudí to tak robí.“
„My sme kamarátky. Nikde neutekám,“ povedala Ruby a ešte raz sa na ňu usmiala.
Jane sa opäť zmenila do svojej detskej podoby a Ruby objala.
„Si poklad! Vedela som, že sa na teba môžem spoľahnúť,“ povedala a silno ju stískala.
Ruby sa pozrela hore a zmrzla. Jane sa odtiahla, aby sa na ňu pozrela a jej výraz sa dal zhrnúť do jedného slova. Zdesenie. Jane zosmutnela, no nechala ju tak. Čakala výkrik.
„Áááááá!“ vykríkla Ruby, „to už je toľko hodín?“
Jane na ňu nechápavo zamrkala.
„Ty si sa vystrašila, lebo je neskoro?“ spýtala sa trochu nechápavo.
„A pre čo iné by som sa mala ľakať?“ spýtala sa Ruby a nahodila úsmev, „ja už veľmi meškám. Uvidíme sa zajtra v škole?“
Jane sa na ňu usmiala a prikývla. Ruby jej úsmev opätovala, zakývala na rozlúčku a rozbehla sa cez celú dedinu až k ich chalúpke. Tam už na ňu čakal Elliot so založenými rukami.
„Mladá slečna,“ začal.
„Ja viem!“ prerušila ho zadýchane, „prepáč! Zarozprávali sme sa s kamarátkou.“
Elliot sa najprv zarazil, no potom sa ovládol a usmial sa.
„V tom prípade, čo tu robíš?“
Ruby sa na neho pozerala nechápavým pohľadom.
„Prečo sa nejdete hrať?“
„A čo moja práca?“ spýtala sa.
„Tú som už aj tak spravil.“
Ruby sa na neho pozrela ospravedlňujúcim pohľadom.
„To nevadí,“ povedal, „pripomenul som si staré časy bez teba,“ zasmial sa.
Ruby sa uchechtla, no ovládla sa.
„Noták, bež. Máte sa ísť predsa hrať.“
Ruby Elliota objala a rozbehla sa späť. Jane zastihla uprostred cesty. Zadýchaná sa zvalila na kolená a predýchavala sa. Jane si k nej kľakla a ustarostene sa na ňu pozerala.
„Je mi fajn,“ povedala, keď sa mohla konečne nadýchnuť.
„Prečo nevyužívaš jeho silu aj na beh?“ spýtala sa nechápavo.
„Tri dôvody,“ rátala na prstoch, „lebo by to bolo príliš očividné, lebo to chcem urobiť s vlastnými schopnosťami a Inu je stále nervózny, keď si od neho beriem silu,“ zasmiala sa.
Jane sa pridala a dala jej chvíľku, nech chytí dych. Potom sa Ruby postavila a usmiala sa.
„Máme more času,“ povedala odrazu a Jane sa zatvárila nechápavo.
„Mám povolenie od Elliota. Môžeme sa hrať kým ti to dovolia rodičia,“ povedala s úsmevom.
Jane však posmutnela a sadla si na zem. Ruby si k nej prisadla, hoci nechápala, o čo ide.
„Čo sa deje? Povedala som niečo zlé?“
„Nie,“ povedala Jane, „ale ja som ti klamala.“
Ruby sa zarazila, no potom sa na ňu usmiala.
„Tak mi povedz pravdu teraz.“
Jane sa na ňu pozrela a keď uvidela jej srdečný úsmev, tiež sa musela usmiať.
„Nemám rodičov,“ povedala , „porušili sme dohodu a tak ich vlkolaci zničili. Som tu len ja a ešte dve deti o päť rokov mladšie ako ja. Jedna sa volá Sofia a druhý je Mathew. Tiež sú to upíry.“
Ruby si oprela Janeinu hlavu o rameno a chvíľku tak ostali.
„Ukážeš mi ich?“ prehovorila Ruby po chvíľke ticha.
„Chceš?“
Ruby len prikývla a Jane sa usmiala.
„Ruby, si tá najlepšia,“ povedala a objala ju.
Jane ju zaviedla do malej chalúpky na okraji dediny, z ktorej vykúkali dva detské hlávky. Prvá vošla Jane a hneď za ňou aj Ruby. Dve malé deti boli schované za Janiným chrbtom a podozrievavo sa na Ruby pozerali.
„Ale noták!“ napomenula ich Jane, „nebuďte zlí!“
„To je v poriadku,“ povedala Ruby a zohla sa k deťom, „ja som Ruby,“ usmiala sa na nich a oni spoza Jane vykukli, aby sa na ňu pozreli.
„Ruby?“ ozval sa chlapčenský hlások a Ruby len s úsmevom prikývla.
„Ty budeš asi Mathew. A ty Sophia,“ otočila sa na dievčatko na druhej strane.
Sophia prikývla a žiarivo sa usmiala.
„Ako to vieš?“ opýtala sa jemným hláskom.
„Jane mi o vás rozprávala. Sme totiž kamarátky.“
„Ste kamarátky?“ opakoval Mathew a pozrel na Jane, ktorá mu to s úsmevom potvrdila.
Sophia ako prvá vyšla spoza Jane a usmiala sa na ňu. Jej príklad potom nasledoval aj Matt. Po chvíľke neistého spoznávania sa s Ruby úplne skamarátili. Keď už padala noc a Ruby už chcela odísť, trvali na tom, aby im pred spaním prečítala rozprávku. Keď obaja zaspali, Ruby a Jane potichu vyšli z chalúpky.
„Dávaj si pozor,“ povedala jej Jane a objala ju.
„Aj ty,“ usmiala sa na Jane.
Ruby jej ešte z diaľky zakývala a rozbehla sa domov. Uprostred dediny ju však niekto zastavil. Boli to dedinčania, ktorí mali v rukách vidly a horiace kusy laty. Ruby najprv nechápala čo sa to deje. Keď ju však obkľúčili, pochopila. Zdesene cúvala pred davom, ktorý sa každým krokom približoval. Chrbtom narazila do chladnej steny murovaného domu. Nebolo úniku. Spomenula si ma Elliota, ktorý ju doma čaká, na Jane a jej súrodencov, ktorí potrebujú pomoc. Zaťala zuby a rozbehla sa proti davu, chcela si preraziť cestu domov, no zrazu však pocítila, ako sa jej niečo zarylo do chrbta. Padla na kolená a z úst sa jej vyvalila krv. Z chrbta jej trčala obrovská sekera a nedovoľovala jej pohnúť sa. Inu v jej tele bolestne reval a zvíjal sa. Chcel sa dostať na povrch, no Ruby ho držala pevne uzamknutého tak, ako si to želal Elliot. Vedela, že tento deň raz príde. Ale nevedela, že jej vezme všetko, na čom jej záleží.
„Ruby!“ začula svoje meno.
„Ruby!“
„Ruby!“
Prichádzalo z dvoch rozličných strán. Najprv si myslela, že blúzni, no keď sa pri nej ocitla Jane, pochopila.
„Ruby!“ počula ako na ňu kričí ešte jeden hlas.
Dôverný mužský hlas, ktorý jej dával pocit domova. Bolesť zrazu ustúpila do úzadia. Obzerala sa za hlasom, hoci každý pohyb jej spôsoboval obrovské utrpenie. V ušiach jej zneli mučivé výkriky pevne uzamknutého Inuho, ktorý sa vzpieral tak, ako nikdy. Obzerala sa a našla ho. Elliot. Snažil sa predrať k nej, no dedinčania ho pevne držali a nechcel pustiť. Žiarivo sa naňho usmiala a rukou si zakryla ústa, keď sa jej z hrdla vyhrnula ďalšia krv.
„Ruby!“ počula jeho hlas.
„Ruby,“ počula vzlyky jej najlepšej priateľky, ktorá plakala hneď vedľa nej.
„Ruby!“ počula zmučený hlas v jej vnútri, „použi moju silu!“ prosil.
No Ruby len pokrútila hlavou a pozrela sa na Jane.
„Odkáž Sofii a Mattovi, že ma to veľmi mrzí,“ hovorila slabým hláskom, no Jane prikývla.
Z Rubyných očí vytryskli slzy, no usmiala sa na ňu.
„Neusmievaj sa!“ kričala Jane a pritom veľmi plakala.
„Preklínaj! Hreš! Nenáviď! Len sa nesmej!“
Ruby sa však aj naďalej usmievala. Natiahla k nej krvavú ruku a zotrela jej slzy z očí.
„Neplač. Oni ťa potrebujú,“ povedala slabo.
Znova sa pozrela na Elliota, ktorý sa už nevzpieral, no silno plakal a usmiala sa na neho.
„Elliot,“ skôr zašepkala ako povedala, no on predsa len natočil svoju uplakanú tvár jej smerom, „ľúbim ťa,“ povedala mu.
Ruby zavrela oči, poslednýkrát vydýchla a padala na zem. Jane ju však zachytila a vzala si jej hlavu do lona. Kolísala ju, spievala jej uspávanku, ktorú spievala aj Sofii a Mattovi a pri tom plakala. Vtedy to však už dedinčania nevydržali a odtrhli ju od nej. Jane sa vzpierala, no nevládala. Nepoužila ani svoju silu upíra, aby sa im vytrhla. Nechala sa vliecť preč a pri tom stále spievala. Dedinčania Rubyno telo spálili a popol rozsypali do rieky. Nezostalo po nej nič, len dve zlomené srdcia.
Poobzerala som sa po svojich poslucháčoch. Skoro všetci mali oči červené od plaču a dokonca aj ja som na svojich lícach cítila slzy. Poutierala som si ich a usmiala som sa.
„Môžem už ísť spať?“ spýtala som sa a oni už vedeli, že pokračovanie už dnes nebude.
„Alex!“ vyskočila Kim, „ako môžeš príbeh skončiť takto?“
„Kto povedal, že končím?“ spýtala som sa, „teda končím. Ale iba na dnes. Ono to má ešte aj pokračovanie.“
Všetci sa na mňa nechápavo pozerali a nechali ma prejsť. Rýchlo som vybehla po schodoch aby si to nemohli ešte rozmyslieť a nechala som ich premýšľať nad pokračovaním. Ja už viem ako to skončí. Neviem čo happy endom, ale zlé to rozhodne nie je. Dobehla som do svojej izby a keď som za sebou zavrela dvere, vydýchla som si. Narýchlo som sa osprchovala, prezliekla sa do môjho ´pyžama´, umyla si zuby a len prstami si rozčesala vlasy. Zhodila som sa na posteľ a zakryla sa pernou, v týchto dňoch už začína byť zima. Zaspala som skôr ako som si to uvedomila.