Viem, že som nezodpovedná, ale čo už so mnou
Tak a je to tu. Konečne som sa dostala na net, ktorý mi nejakým zázrakom nepadá a môžem sa vám ozvať. Som rada, že ste na mňa počas mojej neprítomnosti nezanevreli. Mám totiž veľa povinností a málo voľného času. V škole som chýbala dokopy 7 týždňov a urobila som si tým pádom akési predlžené prázdniny, no teraz mi horí pod zadkom. Blíži sa klasifikačná porada a ja NEMÁM ZNÁMKY!!! Som hlavným terčom všetkých profesorov a kým sa to neukľudní, prežívam peklo na zemi. Mám dobehnúť 2 mesiace v priebehu týždňa a oni odo mňa chcú všetko do najmenších detailov...neviem ako dopadne moje polročné vysvedčenie, ale mám pocit, že to bude katastrofa. Ani za svet by mi nenapadlo, že sa za taký čas dá toľko prebrať....Najhoršie na tom všetkom je, že som sa počas mojej choroby toho veľa nenaučila, lebo mi bolo fakt zle (vlastne nikto dokopy poriadne nevedel, čo mi je, kým sa neprišlo na to, že som mala zápal pľúc, ktorý sa samozrejme lieči v nemocnici a nie antibiotikami doma) a tak som doma trpela a vôbec mi nenapadlo ešte sa prinútiť niečo učiť. Keď mi však brali krv zistili, že okrem zápalu pľúc som v sebe mala ešte asi 5 vírusov (ktorých mená neviem ani prečítať a nie to ešte si ich zapamätať), čo mi samozrejme dávalo ďalšiu výhovorku k tomu, aby som sa neučila. Do nemocnice ma neposlali a tak som sa akosi zázračne vyliečila doma a znášala som svoju chorobu ako mučeník. Doteraz mi v škole dávali chvíľu čas. no tento týždeň bude osudový. Píšem 3 písomky a mám na pláne minimálne 2 odpovede z predmetov, ktoré nenávidím. ´Neviem sa dočkať´. tak ja sa idem ešte chvíľu učiť a keď mi zajtra zvýši čas, skúsim sa pohnúť z miesta a niečo sem hodiť...tak sa tu zatiaľ majte a radím vám...nechcite byť chorí.
Autor: Vaša Alice